Always all ways

13. června 2007 v 18:12 | Anaj |  => TH
Žáner: slash, songfic
Postavy: Tom / Bill / Hanah
Prístupnosť: od 12 rokov



Always all ways
I guess I'm trying to say I'm sorry,
But it always comes out wrong,
I think a part of you still loves me,
Even though we're moving on.
Tom potichu vkĺzol do bratovej izby. Čakal, že bude ešte spať. V nedeľu ráno predsa nikdy nezvykol vstávať skoro. Napokon, nedeľa bola ich dňom. Vždy to tak bývalo a on túto malú tradíciu nechcel porušiť len kvôli hádke, ktorou zakončili minulý deň. Nestála mu za to, aby si nechal utiecť túto chvíľku pokoja. Aké však bolo jeho prekvapenie, keď miesto spiaceho brata našiel v jeho izbe roztvorený kufor s vecami na oblečenie.
Šokovane ostal stáť pri dverách, nevnímajúc chlad, postupujúci od nôh nahor, zo studených parkiet. Zhypnotizovane hľadel na ten chaos, ktorý bol tvorený pohádzanými vecami všade navôkol. Nevedel, čo robiť, ani ako zareagovať. A tak len mlčky stál.
Vyrušili ho až tlmené kroky vychádzajúce od dvier Billovej kúpeľne a následné zhíknutie, ako náhle chlapec s kozmetickou taštičkou v ruke zbadal neželaného návštevníka.
"Čo tu robíš, Tom?" Pýtal sa zo zvedavosti. Jednoducho mu to vykĺzlo. Myslel totiž, že stihne odísť skôr, ako sa jeho brat zobudí. Mýlil sa.
"Je nedeľa." Tiché konštatovanie, automaticky unikajúce z Tomových privretých pier. "To je náš deň, pokiaľ viem."
"Lenže..." Bill zmĺkol. Následne pokrčil plecami a rýchlym krokom prešiel k roztvorenému kufru. Hodil doň kozmetiku a prudkým pohybom ho zavrel. "Pamätáš na náš včerajší rozhovor, Tom?" Nechal zips zipsom, pohľad stočil na meravého brata, stojaceho pri dverách.
Tom nakrčil obočie a založil si ruky na prsia, akoby v obrannom geste. "Hovorili sme o Hanah," precedil pomedzi zuby. Nenávidel ju. Napokon, mal dôvod. Brala si to, čo patrilo jemu!
"Presne. Tom, niečo som ti zamlčal," Bill sa zhlboka nadýchol a sklonil hlavu k zemi. Nemohol pozerať do tých úprimných, i keď mnohokrát nie práve vrúcnych očí. Vedel, že ho miluje. Hovorieval mu to neustále. A on mu to často vracal. No aj cez to všetko, nehral čistú hru. Ľutoval to, no bolo už neskoro. "Hanah je tehotná. So mnou."
Always, all ways I wanted us to be,
Always, all ways you and me,
And I wait here on my own,
And I wait for you to see,
All the time I spend alone now won't comfort me.
"Ako?" Tom šokovane vydýchol a musel sa pridržať stolíka pri posteli, aby nespadol na zem. Hlava sa mu odrazu točila nenormálnou rýchlosťou a žalúdok vypovedal službu. Mal pocit, že sa čoskoro zosype. Nemohol dýchať, navôkol nebolo dosť kyslíka. Aspoň pre neho nie.
"Tom, ja-"
"Prečo si mi to nepovedal skôr? Odkedy to sakra vôbec vieš?"
"Dozvedel som sa to včera. Nemohol som ti to všetko povedať naraz, nie? Chcel som to povedať...neskôr. Chápeš?" Bill sa snažil o ľahký konverzačný tón hlasu. Nedarilo sa mu však ostať v pokoji. Videl, ako brata raní. Pomaly ho zabíja. A nevedel, ako ho má zachrániť. Ako nezničiť to krehké puto medzi nimi a pritom zastať svoju otcovskú povinnosť hrdinsky.
"Klameš. Chcel si zmiznúť! Odísť a nevrátiť sa. Ani by som nevedel, prečo..." Tom sa zosunul na mäkkú podušku Billovej postele, pričom zasadol niekoľko kúskov jeho oblečenia a založil si hlavu do dlaní. "Keď si mi včera povedal o tom, že máš priateľku, myslel som, že nič horšie sa už stať nemôže."
"Hanah nie je priateľka! Je len...známa. Niekoľkokrát sme sa spolu stretli na káve. A potom raz u nej doma." Bill sa odmlčal. Do trasúcich rúk chytil akési tričko a nešikovne ho začal skladať. "Stalo sa to, čo sa stalo."
"Takže chceš zahodiť všetko, čo je medzi nami pre niekoho, s kým si bol len raz?" Tom uprel pohľad plný otázok na brata.
"Čo je vlastne medzi nami? Zopár bozkov? Niekoľko sladkých slov a pohladení-"
"Ak to tak naozaj berieš, tak teda zbohom," Tom ho prerušil nezvyčajne chladným hlasom. Postavil sa na nohy, ruky zopäté do pästí, celý bledý od zlosti. "Milujem ťa a ty to vieš!"
"Tom..."
"Čo mám ešte urobiť, aby si sa na ňu vykašľal, Bill?"
Bill ťažko preglgol. Napokon len zbabelo sklonil hlavu k zemi a zúrivo zapol zips na kufri. Položil ho na zem, prehodiac si svoju bundu cez plece a zamieril ku dverám. Chcel odísť len tak. Mlčky, bez rozlúčenia. Bez odpovede. Bez slova. Nedokázal to, opäť prehral vnútorný boj so svojim pôvodným nevinne chlapčenským ja. Obzrel sa späť, ponad plece na brata. Do očí sa mu proti jeho vôli vkradli slzy. "A čo jej mám povedať? Prepáč, Hanah, nepostarám sa o naše dieťa, lebo milujem brata. Tak si to predstavuješ? Nebuď naivný, Tom..."
And I'm sorry for what happened,
But I want you there to see,
That I'm changing all my actions,
I don't wanna set you free.
"Mohla by si prestať kričať?" napomenul ju Bill potichu. Umyl posledný tanier od večere a vypol teplú vodu, tečúcu z kohútika.
Hanah sa zamračila. Vytáčala ju jeho chladná ľahostajnosť, ktorou ju častoval odkedy sa k nej nasťahoval. Bol odtiahnutý a zvláštne uzavretý sám do seba. Nespoznávala ho. Nechcela ho spoznať! "Mohol by si sa prestať hrať na urazeného?" vyštekla a vyskočila na rovné nohy.
Neprešli ani dva mesiace odkedy Billovi oznámila tú novinu, že je tehotná. Teraz toho ľutovala...
"Na nič sa nehrám, Hanah," odvetil akosi unavene. Prešiel ku stolu a dosadol na čalúnenú stoličku. Pretrel si oči a zhlboka si povzdychol.
Klamal by, keby povedal, že nemyslel na neho. Myslel naňho neustále. Neprešlo minúty, kedy by nespomínal na ten šťastný úsmev signalizujúci, že je všetko fajn. Na jeho žiarivé oči, ktoré ukazovali, čo presne chcú. Na nedočkavé ruky, horúci dych, teplý jazyk, mäkké pery.
"Čo sa to s tebou deje? Keď sme sa spoznali-"
"Presne o to ide! My dvaja sme sa nespoznali, Hanah!" Zdvihol pohľad od stola. Teraz bol rozhodnutý vzdorovať. S myšlienkami na Toma. Na to, že ich dvoch rozdelila. Nedovolí jej ovládať ho. Nie. Nemôže. "Jednoducho sme sa vrhli do vzťahu, ktorý nemá budúcnosť. Iste to vidíš rovnako."
Tomova jemná pleť, privreté oči, tiché vzdychy.
"Ako to myslíš?" Kričala. Už zrejme zabudla, čo je to diskusia. Presadzovala si svoj názor krikom. Bola predsa vždy otcov miláčik. Mohla si robiť, čo len chcela. Všetko muselo ísť podľa jej predstáv.
Bill na sekundu zavrel oči. Vybavil si Tomove reakcie na dobre mierené dotyky jeho rúk. Na sladké slová, ktorými ho obdarúval. Vždy vedel, že má len jeden jediný deň v týždni na to, aby si vzal, čo chce a aby daroval toľko, koľko len môže. Snažil sa to využiť. Vždy! Boli obmedzovaní... No Tom to chápal. A Bill až teraz pochopil, aké dôležité to bolo. Vtedy na to kašľal.
"Ale nijako, Hanah. Zabudni na to." Nahodil na tvári hraný úsmev a odišiel do obývačky.
Už toľkokrát ju chcel odmietnuť. Povedať, že je koniec! Nedokázal to. Ani vtedy, ani teraz. Nikdy...?
Always, all ways I want to see you through
Always, all ways me and you
And I wait here on my own,
And I wait for you to see,
All the time I spend alone now won't comfort me.
"Prosím?" vydýchol prekvapene a mimovoľne si sadol na tvrdé kreslo u gynekológa, ku ktorému Hanah chodievala s ich dieťaťom. Aspoň mala chodievať. "Zopakujte mi to!"
Doktor sa trochu nervózne zavrtel v kresle. "Vaša priateľka nebola tehotná. Bola na testoch, to nepopieram. Ale vyšli negatívne. Všetky."
Bill si založil hlavu do dlaní. Ako mohol byť taký idiot a všetko jej uveriť? Nemal žiadne dôkazy a on si za ňou pokojne odišiel! Veril jej! A zahodil tak dlhých päť mesiacov svojho života. Prečo ho nenapadlo skôr, prísť sa opýtať? Prečo až teraz? Vedel odpoveď. No nestačilo mu suché konštatovanie o tom, že sem šiel práve preto, že jej bruško ani trochu nerástlo. A ona ho tak tlačila do manželstva!
"Hanah vám snáď tvrdila, že je tehotná?"
Bill ako v mrákotách prikývol. Vstal a mlčky odišiel z ordinácie, nechajúc za sebou otvorené dvere. Nenávidel ju. Tak strašne ju nenávidel! Stačilo tak málo a mohol byť šťastný! Prečo to urobila? Prečo práve vtedy?
Zakrútil hlavou a nahnevane kopol do výťahových dvier. A on nazval Toma naivným!

'Cause I'm waiting for you,
Yeah, I'm waiting for you,
Give me answers, get me through,
I will wait...
Zhlboka sa nadýchol a strčil kľúč od vchodových dvier do zámku. Pretočil ním raz, dvakrát a pootvoril dvere natoľko, aby medzi ne a prah mohol strčiť nohu. Chytil do ruky kufor a vošiel domov. Po pol roku sa vrátil späť. Do svojho bytu. Do bytu svojho brata. Domov.
Privítala ho však len chladná tma a mihotavé svetlo sviečky, na nedojedenom kuchynskom stole. Nechápal. Nechápal príčinu sviečky a slávnostnej večere pre dvoch. Nechápal, až kým nepočul tichý smiech a tlmené vzdychy z obývačky bytu.
S doširoka roztvorenými očami položil kufor ku stolu a s výrazným odkašľaním vošiel do obývačky. Zasvietil svetlo. Obraz, ktorý sa mu ponúkol, sa mu navždy vryl do jeho pamäti. Vedel to. Vedel, že toto už nikdy nevymaže zo svojich myšlienok. To naozaj nedokáže. Pretože po prvýkrát v živote v Tomovom pohľade nezbadal previnenie a hravosť, ale lásku. Lásku k tej nenápadnej brunetke v jeho náručí. A on odrazu vedel, že jeho čas vypršal. Že jeho miesto nahradil ktosi iný. Niekto, kto získal celé Tomovo srdce a nenechal v ňom ani kúsok miesta pre niekoho iného.
"Som doma." Dve slová. Tiché a ostré.
Tom len kývol hlavou. Pevnejšie chytil brunetku v náručí, akoby ju chcel dostať do popredia. Akoby sa s ňou chcel pochváliť. "Zmenilo sa toho veľa."
Bill sa trochu neveselo usmial a prikývol. Vedel, že mu neostáva nič iné ako čakať. Čakať na zázrak. Na niečo, čo mu pomôže získať Tomovu lásku späť. Vedel, že musí vydržať. Spasiť ho dokázal len čas...

Always all ways...
(Lostprophets - Always all ways)
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Cecily Cecily | E-mail | Web | 2. srpna 2007 v 18:12 | Reagovat

nádhera... to se nedá komentovat... MILUJU Tvoje povídky..

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama