Breakdown

13. června 2007 v 14:15 | Anaj |  => TH
Žáner: slash, songfic
Postavy: Bill / Tom
Prístupnosť: všetci



BREAKDOWN
Open up the book you beat me with again.
Read it off one sentence at a time.
I'm tired of all the lines,
Convictions and your lies.
What right do you have to point at me?
"Čo to dnes zasa malo znamenať?" vykríkol čiernovlasý chlapec na svojho brata, zabuchnúc za sebou dvere od ich hotelovej izby.
Tom nereagoval. Pomalým krokom prešiel až ku bielej koženej pohovke, stojacej v strede obývačky. Pohodlne sa usadil. Unavené nohy vyložil na konferenčný stolík, na ktorom stála váza ozdobných umelých kvetov. Červených kvetov. Kvetov lásky, vášní a túžob.
Billa bratovo odignorovanie rozčúlilo ešte väčšmi. Jeho hlasný dupot smerom k Tomovi nesignalizoval nič dobré. Len hádku. Ďalšiu prekliatu hádku. "Nekomunikuješ so mnou?"
"Ale áno, komunikujem. Ale počkám si na to, kým sa upokojíš."
"Prosím? Čo tým chceš povedať? Že som hysterický?"
Tom si brata premeral pohŕdavým pohľadom. "Veď sa na seba pozri, zlato. Jačíš tu kvôli...Kvôli čomu vlastne?"
Bill k nemu nahnevane podišiel. Prudkým pohybom mu zhodil nohy zo stola a za tričko si ho vytiahol do stoja. "Ty nevieš?" zavrčal nebezpečne potichu a nebezpečne blízko. Jeho tvár bola od tej bratovej vzdialená len na niekoľko milimetrov. Delila ich vzdialenosť dvoch prstov na ruke. Ani to nie.
"Nie." Strohá odpoveď, spokojný úškrn.
Pár sĺz trblietajúcich sa v Billových očiach. Už ďalej nevládal. Bol z toho všetkého unavený. Zničený. Vyčerpaný. Tie hlúpe hádky o ničom, bezdôvodná žiarlivosť, provokácia. Stále dokola, ten istý kolotoč. Prečo vlastne? Pre pár minút v bratovom náručí? Pre zopár sladkých slov a oslovení? Pre jediný dotyk a bozk? Prečo? Za to to predsa nestálo. Alebo áno?
Bill brata porazene pustil a dovolil mu zvaliť sa späť na pohovku. Sám však ostal stáť. "Tak ja ti to pripomeniem. Pamätáš si ešte vôbec na tú blondínku pri barovom pulte?"
"Tú, s ktorou som sa bozkával?"
Bill šokovane vydýchol. Takúto reakciu nečakal. To už snáď Tomovi nestojí ani za toľko, aby si niečo vymyslel? Aby klamal a zahmlieval? Aby tvrdil, že s tou babou nič nemal? Skutočne si nezaslúžil ani milosrdnú lož od brata? "Takže... takže sa k nej priznávaš?"
"Videl si ma, nie?" Arogantný úškrn na Tomových perách bol pre Billa novinkou. Doteraz v ich vzťahu vládla aspoň aká taká tolerancia. Rešpekt. Teraz už s tým bol zrejme koniec? Ale prečo tak náhle? "Prestaňme si konečne klamať. To dievča, mimochodom jej meno je Julie, ma rajcovalo. Teba nie?"
Bill neodpovedal. Prekvapenie ho úplne ovládlo. Musel si sadnúť. Snáď aby sa pred bratovými nohami nezložil. Bolo mu zle. Prišlo to tak odrazu, ale neodkladne.
Tom sa nad Billovým výrazom úprimne zasmial. "Ale no tak, braček! A čo si čakal? Že budeme nadosmrti len spolu? Si milý, ale..."
"Potrebujem ísť na vzduch," zamrmlal Bill rozladene. Prudko vstal z kresla a zamieril na veľkú terasu. Sprevádzal ho bratov vyrovnaný pohľad. Neľutoval. Ani jediné slovo.
Well, I'm sitting alone thinking about it all over coffee.
And still crowdin' my space are the things you still hold against me.
You cannot save me.
Bill neplakal. Prečo by mal? Tom bude súčasťou jeho života navždy. Túto vec ani jeden z nich nemohol zmeniť. Boli bratia. Dvojičky. Nespájali ich len rovnaké záujmy a kamaráti, ale aj rodina a najmä krv. To jednoducho zmeniť nemohli. Tak načo plakať? Uspokojovalo ich to niekedy, uspokojí ich to aj teraz. Spoločné chvíle ani jeden z nich nevymaže zo svojej mysle. Ostanú tam zapísané navždy. Museli sa s tým zmieriť. Museli s tým počítať, keď svoj vzťah začínali.
Ale aj tak bolo zmierenie s tým, že už to nie je také aké bývalo, ťažké. Bolo ťažké uveriť tomu, že Toma prešla trpezlivosť s hádkami a problémami a postavil sa im tak, ako vedel. Pravdou. Krutou pravdou o tom, že ich láska nie je ideálna. Že ich už dávno nespája. Nie tak, akoby mala. Obaja mali svoj život a návyky, ktoré ani ich spoločná láska nedokázala vymazať. Vo svojom vnútri ostali rovnakí. Rovnako tvrdohlaví, ľahkovážni, neznesiteľní a arogantní. Aj keď tieto negatíva dokázali na pár dní schovať pred sebou samými. Dnes však opäť vyplávali na povrch.
Tom tú milú dievčinu uvidel takmer okamžite, ako do toho podniku vstúpili. Miešala drinky a zabávala sa na komplimentoch od svojich zákazníkov. I keď sa tomu Tom najprv bránil, po hodine, z ktorej päť šestín strávil pozeraním na ňu pochopil, že to nemá zmysel. Stačili dva nápoje a tri úsečné poznámky o jej kráse a bola jeho. Ďalšia bábika v jeho náručí. Ďalší nástroj na fyzické uspokojenie. Stačilo mu však zopár bozkov a on pochopil, že to nie je to, po čom túži. Že ho už ani taká kráska nedokáže uspokojiť. Že už netúži po tom, mať vo svojej posteli niekoho, koho sotva pozná. Odišiel späť za Billom. Za svojim Billom. Za svojim nahnevaným žiarlivým Billom. Hádke brániť nemohol. Ale nemal už chuť byť len hlúpym, prizerajúcim sa, neposlušným bratom. Bol viac. Bol pre Billa rovnocenným súperom! Tak prečo to nemohol jednoducho pochopiť? Mohli by tak uniknúť pred "post-hádacím" stavom. Pred tým hlúpym mlčaním a vyhýbaním sa sebe navzájom. Tak to predsa ani jeden z nich nechcel. Tak prečo?
Obaja boli priveľmi tvrdohlaví. Ale Tom to mienil zmeniť. Aspoň raz.
Well, it's not the time to breakdown.
It's not the time to breakdown.
It's not the time to break up this love,
Keep it together now.
It's not the time to break.
"Bill?" Jeho hlas už nebol vyrovnaný a pichľavý sťa ihly na šitie. Bol nežný, tichý, upokojujúci. Taký, ako kedykoľvek pred tou hlúpou hádkou. "Si tu?"
Potichu vstúpil do bratovej prázdnej izby. Zamračil sa. Kde len mohol Bill byť? Bolo už predsa čosi po desiatej hodine večer. V taký čas už Bill poväčšine ležal v posteli a pokúšal sa zaspať. I keď to v posledných dňoch pre neho bolo viac ako ťažké.
Trápila ho chronická nespavosť spôsobená odcudzením so svojou láskou. Trápilo ho to, že odrazu nezaspáva v bratovom náručí, ale sám vo svojej posteli. Trápil ho zvuk zapnutej televízie, pretože veľmi dobre vedel, že Tom ju už dávno nesleduje. Že spí. Na pohovke, tak ďaleko od neho. Ale prečo?
"Bill?" Tom vlastne ani netušil, prečo brata oslovuje, keď predsa videl, že tam nie je. Že nie je navôkol, že ho nemôže počuť. Alebo snáď?
Otvorenie kúpeľňových dvier bolo sprevádzané tichými Billovými krokmi po nových parketách a nevyslovenou otázkou. Čo chceš v mojej izbe?
Tom trochu nepohodlne prestúpil z nohy na nohu. Nebolo to bratovým odhaleným telom, to už videl snáď milión krát. Tentoraz to bolo iné. Nesmelé, neskúsené, zmätené. Mal sa ospravedlniť? Ale ako, keď to nikdy nerobil?! "Ehm."
"Áno?" Bill sa otočil čelom k bratovi, vyčkávajúc na pokračovanie Tomovej začatej vety. Rozpačitej vety. "Chcel si niečo?"
"Vlastne ani nie." Tom porazene sklonil hlavu k zemi. Nedokázal to. Nedokázal povedať to prekliate prepáč! Prečo? Čo bolo na tom také ťažké? Bol zúfalý. Snáď to ho zachránilo pred Billovým hnevom. Jeho zúfalstvo, jeho smútok. Jeho rozpaky.
Bill pokrútil hlavou. Jasné, že to chcel počuť. Chcel počuť, ako sa mu Tom ospravedlňuje. Ale skôr zo zvedavosti, než skutočnej potreby. Na ich hádke mal predsa rovnakú zásluhu ako jeho brat. No dobre, možno nie, ale snažil si to nahovoriť, aby tak utlmil všetky rozpory medzi nimi dvoma. Tak už totiž nevládal ďalej. Potreboval mier. Pokoj. Láskyplnú náruč. Svojho brata. Svojho Toma.
"Poď sem," zašepkal zmierene, natiahnuc ruky k nesmelému bratovi. Ten neváhal ani sekundu. Billovo objatie potreboval viac ako vzduch, ktorý dýchal. Bol pre neho vykúpením. Spokojne vydýchol a šťastne Billa objal.
Nie, ešte nebol čas na rozchod...
Read it all, no need for separating here.
You see what you want and try to justify.
All your little lines,
Convictions and your lies.
What right do you have to point at me?
Bill sa usadil ku kuchynskému stolu a zložil si hlavu do dlaní. Bože, čo to zase spravil?
Minulá noc bola pre neho rozžehnaním aj zatratením zároveň. Bola radosťou aj smútkom, spokojnosťou aj hnevom. Bola pre neho tým najdôležitejším, no aj najnepotrebnejším. Vedel, že pre neho a jeho brata bola začiatkom aj koncom zároveň. Ale tak to on nechcel.
Zasa zlyhal. Už tak dávno sa predsa chcel rozísť, nie? Bol rozhodnutý. Bol zmierený s odlúčením, s koncom, s novým životom. S čiarou za jedným z jeho životných omylov aj splneným prianím. Chcel sa brata vzdať. Chcel Toma nechať žiť svoj život. Tak prečo ho zasa vzal späť? Prečo opäť vyriešili ich hádku zmierením a ostali spolu? Mal byť šťastný alebo smutný? Nespokojný a nahnevaný alebo rád? Už dlho im to predsa neklapalo. Nebolo to také, aké to byť malo. Pochopili, že sú priveľmi rovnakí a príliš odlišní na to, aby dokázali byť spolu ako milenci. Chceli ostať bratmi. Obaja po tom túžili. No napokon ich osud opäť dobehol. A oni skončili, tak ako vždy, spolu v posteli.
Sex nemal byť riešením ich problémov! Tak prečo bol? Prečo v ňom nachádzali rozžehnanie? Silu na ďalšie pokračovanie? Potešenie? Pocit úplnosti a radosti? Áno, Bill bol šťastný. Tak šťastný ako už dávno nie. Keď sa ráno zobudil s Tomom na hrudi a jeho dlaňou v tej svojej, cítil takú spokojnosť ako už dávno nie. Ale nemal! Mal to už dávno skončiť! Mal! Neklapalo im to. Bolo predsa už teraz nad slnko jasné, že príde ďalšia hádka. Snáď ešte horšia ako bola táto. Krutejšia, smutnejšia. A čo potom? Opäť nastane udobrenie? Udobrenie bez slov? Bez vysvetlenia? Tak sa to predsa nerobí!
Bol to ten starý stereotypný kolotoč. Nikdy nekončiaci kruh sĺz a úsmevov. Bozkov a kriku. Lásky a nenávisti. Bol to život. Ich život. Ich spoločný, láskyplný...
"Miláčik, čo robíš tak skoro hore?" Tom brata automaticky pobozkal na krk a zozadu ho objal. Vedel čo sa mu odohráva v hlave. Boli predsa dvojčatá. I on sám sa tým trápil. Ale čo mohli robiť? Snáď len prežívať a dúfať v lepšiu budúcnosť. V to, že osud zmení svoje cestičky a dovolí im raz uniknúť z toho začarovaného kruhu. Raz... Ešte však nie.
Bill sa mlčky pousmial na svojho brata a za šiju si ho pritiahol bližšie. Spojil svoje pery s tými jeho v dokonalom bozku. V dokonalom, stereotypnom bozku.
Well, it's not the time to breakdown.
It's not the time to breakdown.
It's not the time to break up this love,
Keep it together now.
It's not the time to break.
(Daughtry - Breakdown)
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Cecily Cecily | E-mail | Web | 2. srpna 2007 v 19:28 | Reagovat

krása...!!!  :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama