Here without you

13. června 2007 v 18:22 | Anaj |  => TH
Žáner: slash, songfic
Postavy: Tom / Bill / Daniela
Prístupnosť: od 12 rokov
Venované Heidi...



Here without you
A hundred days had made me older
Since the last time that I saw your pretty face
A thousand lights had made me colder
And I don't think I can look at this the same

Pohľad, tak ľadový a pritom plný emócií, skĺzol zo spiaceho dievčaťa a zavadil o stôl, na druhom konci izby. Hustnúca tma prikrývala malé nedostatky miestnosti, spôsobené prirýchlym sťahovaním do zrekonštruovaného bytu. Dodávala prostrediu takmer magický výzor, zjemňovala ostré tvary nábytku a chladnú nahotu stien.
Rukou mimovoľne prešiel po jej odhalenom pleci. Nebol to nič viac a nič menej ako ľahký dotyk teplého letného vánku. Niečo takmer nadpozemské, ilúzia, výplod niečej fantázie. Nemohla to cítiť. A on vlastne ani nechcel, aby to cítila.
S tichým povzdychom sa posadil na posteľ a hlavu si založil do dlaní. Klamal by, keby povedal, že už znova nemyslel naňho. A vedel aj celkom presne, prečo naňho myslí. Prešlo už pol roka. Presne šesť mesiacov od toho osudného okamihu, kedy sa rozhodol vrátiť dva životy do starých, normálnych koľají.
Lenže teraz si kládol otázku... čo vlastne znamená slovo normálny? Kto je normálny? A kto nie? Podľa čoho sa ľudia delia? Kto o tom rozhoduje? A prečo?
Potriasol hlavou. Odpoveď predsa vedel. To on rozhodol o tom, že ich životy nie sú celkom normálne. Bolo to jeho rozhodnutie. To on ušiel a nechal svoju lásku tak strašne ďaleko...
But all the miles had separate
They disappeared now when I'm dreaming of your face
Blúznil. Pomaly prepadával panike a svojim spomienkam na dni plné lásky a radosti. Čoraz častejšie utekal z reality do svojich výplodov fantázie. Snažil sa v nich skrývať pred ozajstným krutým životom.
Nevidel ho už tak dlho! Pridlho na to, aby to mohol hodiť za hlavu. No prikrátko na to, aby si zvykol. Vlastne si ani nechcel zvyknúť! Bál sa toho, že sa raz zobudí a zabudne. Že sa nezobudí s myšlienkou na brata, smejúce sa na jednom z jeho vtipov. Mal naozajstný strach zo zabudnutia. A pritom... asi by to bolo najlepšie, už by sa toľko netrápil. Nechcel ani pomyslieť na to, ako sa musí cítiť Tom, po tom všetkom.
Potichu zaúpel, keď si už snáď po stý krát za ten polrok vybavil bratove nedočkavé bozky, sčervenené pery a zastretý pohľad. Prečo vlastne odišiel?
Boli spolu šťastní, no nie? Čo iné sa dalo nazvať šťastím, ak nie život s milovanou osobou? Ale bola to naozaj láska? Nebolo to iba pobláznenie, chvíľková príťažlivosť, zakázané ovocie? Možno len chuť zmeniť svoje životy. Ale prečo potom stále tak zúfalo dúfal a spomínal?
Akoby automaticky sa postavil z postele a podišiel k otvorenému oknu. Tu, v Austrálii, nikdy nebolo tak zima, aby museli mávať všetko pozatvárané. Zato doma, v jeho rodnom Nemecku, stále iba pršalo a fúkal ľadový vietor. Ako aj vtedy...
I'm here without you baby but your still on my lonely mind
I think about you baby and I dream about you all the time
I'm here without you baby but your still with me in my dreams
And tonight it's only you and me
"Zatvor už to prekliate okno! Je tu dosť chladno aj bez toho," zavrčal Tom, pritiahol si nohy k telu a ďalej nerušene pozeral akýsi film v televízii. Konečne raz po dlhom čase trávil víkend doma. Odvtedy, čo si našiel prácu v hudobnej škole, v Berlíne, nechával Billa doma samého čoraz častejšie. Aj keď vedel, že by nemal. Ešte nie.
Lenže inak to nešlo. Mal svoju prácu rád a popravde, veľmi sa mu nepozdávali víkendy strávené v zatvorenom dome so svojim melancholickým a do seba uzavretým bratom. Hnevalo ho, že mu nedokázal pomôcť. A od tej veľkej hádky sa mu ani nečudoval, že bol taký chladný. Ani on sám by si nikdy neodpustil to, čo bratovi urobil.
"Čakám na poštára," odvetil mu Bill úsečne. Naďalej ostal stáť vyklonený z roztvoreného okna a pozoroval lístie, naháňajúce sa po zemi.
"Na poštára? Čakáš list od niekoho?" Tom spozornel. Načiahol sa za ovládačom a vypol zvuk na televízii. "Nechceš mi snáď niečo povedať?"
Bill si prehrabol polodlhé vlasy a pokrútil hlavou. "Ani nie."
"Ale no tak! Sme predsa bratia, nie? Hovoríme si všetko," naliehal Tom zvedavo. Áno, presne túto vlastnosť na sebe nenávidel. Bol schopný sa doprosovať aj na kolenách, len aby o všetkom vedel.
"Pokiaľ viem, ani ty si sa mi nezveril s tým, že odchádzaš zo skupiny ku konkurencii," prehodil Bill akosi ľahostajne a spokojne sa narovnal, keď v diaľke zbadal siluetu poštára. "Hneď som nazad." Vybehol z obývačky, akoby ho niekto naháňal a so širokým úsmevom vyšiel poštárovi v ústrety...
"Tak?"
"Čo tak?" Bill prekvapene nadvihol obočie a stočil svoj pohľad na brata. V ruke držal bielu, ničím nepopísanú obálku.
"Čo si chcel po poštárovi?"
"Poštu, čo iné," odvetil Bill sarkasticky a pohodlne sa uvelebil do dekami obloženého kresla. Pritiahol si nohy k telu. Naoko nezainteresovane pozrel na strop veľkého domu a potichu si povzdychol. "Treba to tu konečne vymaľovať."
Tom nakrčil obočie a nespokojne našpúlil pery. "Necháme to na inokedy. Je priveľká zima na maľovanie domu."
"Na inokedy? Čo to pre teba znamená? Aby som vedel, kedy sa zase zastavíš doma." Bill uprel vyčítavý pohľad na brata. Nenávidel ho za to, že sa snažil vyhýbať víkendom v Loitsche. A aby toho nebolo málo, naozaj si myslel, že Bill nechápe prečo. Samozrejme, že to bolo kvôli nemu. Správal sa dosť priehľadne na to, aby to všetko pochopil...
"Mám v Berlíne prácu, nemôžem-"
"Nemôžeš čo? Chodiť raz za týždeň domov?"
"Aký domov, sakra?" vybuchol Tom odrazu akosi vytočene a vyrovnal sa vo svojom kresle. "Čo je v tomto prekliatom dome podľa teba domovom? Spráchnivená izba pripomínajúca detstvo? Škatule plné fotografií, listov a textov tých blbých piesní? Alebo snáď spoločné bývanie s bratom v dvadsiatke?"
Billove črty pri spomienke posledného potenciálneho problému viditeľne stvrdli. "Tak prečo si sa ešte neodsťahoval, keď to tu tak nenávidíš? Keď ti nevyhovujem ako spolubývajúci?"
"Bill, tak som to nemyslel," namietol Tom pomaly, keď pochopil bratovo rozhorčenie. "Chcel som tým len povedať, že..."
"Netreba to opakovať, pochopil som!" odvrkol Bill nahnevane a s hlavou vztýčenou sa postavil z kresla.
"No tak, Bill, nerob scény!"
"Robím snáď?" Spýtavo zdvihol obočie a potichu odišiel do svojej izby. Spolu s listom v ruke.
The miles just keep rolling
As the people leave their way to say hello
I've heard this life is overrated
But I hope that it gets better as we go
"Poď večerať! No tak, Bill!" Tom hlasno volal cez mohutné dvere a z času na čas na nich búchal päsťou.
"Nie som hladný," odvetil jeho brat potichu a Tom by bol prisahal, že plakal. Poznal ho natoľko dobre, aby to vedel rozoznať.
"Bill, nehnevaj sa na mňa! Nemôžeš sa mi stále vyhýbať! Veď... nemyslel som to v zlom, nevedel som, čo hovorím."
Odpoveďou mu bolo ticho. A nasledovné pretočenie kľúča vo dverách. "Poď ďalej... ak chceš."
Tom sa zhlboka nadýchol a v domnienke, že prichádza dlhá a zúrivá debata na tému: Domov v Loitsche, vstúpil dnu. Aké bolo jeho prekvapenie, keď namiesto výčitiek a hrdého postoja, sa mu Bill hodil okolo krku a neovládateľne vzlykal.
"Bill," šepol, nevediac, ako zareagovať. Rukou automaticky objal dvojča okolo pása a nechal ho, aby sa mu vyplakal na ramene. "Nechcel som sa ťa tak dotknúť! Netušil som..."
"O čom to táraš?" vzlykol Bill a odtiahol sa od brata tak, aby mu videl do očí. Do tých nádherných, šibalských a zároveň nežných očí. "Prečo by si sa ma mal dotknúť?"
"Myslel som, že to čo som povedal dole-" Tom sa zarazil a zmĺkol.
"Neblázni, o to nejde," potriasol hlavou a prešiel ku svojej posteli. Sadol si, pričom pohľadom vyzýval Toma, aby ho nasledoval. "Napísala, že je koniec."
"Kto?"
"Daniela..."
I'm here without you baby but your still on my lonely mind
I think about you baby and I dream about you all the time
I'm here without you baby but your still with me in my dreams
And tonight girl it's only you and me
"Našiel si si priateľku a nepovedal si mi o tom?"
Bill pokrčil plecami. "Nevedel som, že to chceš vedieť."
"Chcem vedieť všetko, čo sa ťa nejakým spôsobom týka!" namietol Tom prudko a vstal z bratovej postele. "Myslel som si, že sme to už prekonali, Bill."
"Čo máš na mysli?"
"No... Predsa to, čo som urobil," nervózne sa obšil a poškrabal sa za uchom. "Rozprávali sme sa o tom už snáď milión krát. Oľutoval som to! Tak prečo mi ešte stále nedôveruješ?"
"Ja ti..." Bill zmĺkol v strede vety. Nechcel klamať. A presviedčanie o tom, že bratovi dôveruje, rozhodne lož bola. Od tej veci s kapelou k Tomovi nebol úprimný. Takmer v ničom nie. "Pozri, Tom, nemiešaj k Daniele svoju túžbu po úspechu, dobre? To sem ozaj nepatrí!"
"Čo bola vlastne zač?" Tomov hlas už neznel tak utešujúco ako na začiatku. "Kde si ju vlastne spoznal?"
"Zoznámili sme sa cez internet, krátko po tom, ako sme sa sem nasťahovali. Neskôr som sa dozvedel, kto vlastne je. Bývala blízko nás, kým jej babička neochorela a ona neodišla do Sydney. Mal som ju ísť navštíviť. Budúci týždeň." Posledné slová už takmer šepkal. Nehovorilo sa mu o nej ľahko. Mal ju rád. Viac, akoby si bol želal. Bol ňou takmer posadnutý... Neprešlo minúty, kedy by na ňu nemyslel.
"Poznáte sa už-"
"Dva roky, áno. Dlhý čas, však? A ona mi len tak odrazu napíše, že je koniec! Ani poriadne neviem prečo," vzlykol a automaticky si skryl hlavu do dlaní. Maskara sa mu už dávno roztiekla po lícach a laku na nechtoch vďaka nervóznemu hryzeniu pomaly ubúdalo. "Povedz, Tom! Čo som urobil zle?"
"Priveľmi si sa na ňu naviazal, Bill. Pozri sa na seba! Vystrájaš tu kvôli obyčajnému dievčaťu z Loitsche! Takých je veľa."
"Ona bola iná," šepol, utierajúc si z tváre slzy smútku a bolesti.
"O čo iná?"
"Obmotala si ma okolo prsta! Len čo som ju zbadal, vedel som, že ona je tá, na ktorú čakám. Že práve ona mi poskytne tú vysnívanú pravú lásku, chápeš? Nebavila sa so mnou preto, že som niekedy spieval v skupine a že mám peniaze. Ani preto, že moje fotky mala polovica Európy vylepené po stenách izieb. Brala ma takého, aký som. Starala sa o to, čo cítim, aj o to, čo si myslím a čo-"
Tom nepremýšľal nad tým, čo robí. Jednoducho to spravil. Naklonil sa k bratovi a prerušil ho bozkom. Ani nevedel, prečo. Možno pozeral priveľa romantických filmov. A možno to chcel urobiť už dávno, len nemal odvahu.
"-chcem," dokončil Bill s doširoka roztvorenými očami a šokovane hľadel na Toma. Nechápal. Nemohol pochopiť, čo urobil a najmä, prečo to urobil. No na rozmýšľanie nemal čas. Tom si ho totiž za šiju pritiahol bližšie k sebe a so zavretými očami sa jemne pohrával s jeho poddajnými perami.
I'm here without you baby but your still on my lonely mind
I think about you baby and I dream about you all the time
I'm here without you baby but your still with me in my dreams
And tonight girl it's only you and me
Mimovoľne si oprel čelo o chladivé sklo. Áno, odvtedy sa to s nimi ťahalo. Nerozmýšľali nad tým, prečo to robia, čo im to vlastne dáva. Nie, svoj vzťah nikdy nerozoberali do hĺbky. Tvárili sa, že je to prirodzené. Že bozky, dráždivé dotyky a sex jednoducho patria do bratského vzťahu. Možno sa báli skutočných pocitov. Reálneho pohľadu na to, čo vzájomne cítia. Navrávali si, že je to normálne. Až kým sa neozvala Daniela.
Dovtedy boli tieto malé dobrodružné výpravy do vecí nepoznaných a neobjavených príjemným útekom z bolesti z rozchodu s milovanou osobou. Pri bratovi zabúdal na ozajstný svet, nemyslel na všedné starosti. Zabúdal na lásku k Daniele, prestával pociťovať nával hnevu a výčitiek zakaždým, keď si na ňu spomenul. Zabúdal na ňu ako takú. No vedel, že tento pocit eufórie a beztiažnosti nebude trvať dlho. Na to bol život príliš krutý. A naozaj. Stačil jediný telefonát. Jeden jediný. A celá stavba, ktorú spolu s bratom postavili, sa zrútila. Pod Danielinym dotykom.
Ospravedlňovala sa. Neustále a dokola. Zakaždým, keď spolu hovorili. Splietala niečo o zlom období, o strachu o babičku, o matkinom nátlaku na ňu. A on jej to uveril. Všetko jej odpustil, možno to bola chyba. No stalo sa. Už zase si ho podmanila tak, ako to vedela len ona. A on odišiel. Prosila ho tak dlho, až sa jednoducho vzdal brata aj všetkého ostatného a odišiel za ňou do Sydney. Navždy.
Everything I know, and anywhere I go
it gets hard but it won't take away my love
And when the last one falls, when it's all said and done
it gets hard but it won't take away my love
No teraz, keď tu stál taký sám a opustený, keď na tele cítil teplý dotyk vánku a vo vzduchu sa vznášal pach soli z oceánu, netúžil po ničom inom, ako vrátiť sa späť. Tam, kde je jeho domov. Tam, kde na neho čaká brat. Vedel, že čaká. Že ešte stále dúfa. Bol si tým istý! Cítil to. V srdci.
Zrak mu opäť skĺzol na spiacu dievčinu. Bola nádherná. Ako anjel. Chýbala už len svätožiara nad hlavou a krídla na chrbte. No on už odrazu necítil to, čo cítil predtým, keď na ňu pozeral. Ten záchvev radosti a šťastia. Lásky a vášne. Nie, emócie chýbali. Pozeral na ňu tak, ako na každého iného človeka. Nebola pre neho už ničím výnimočná. Jej zvláštnosť sa vytratila s Tomovými bozkami. Láska k nej odišla, ako náhle jeho telo po prvýkrát ochutnalo chuť zakázaného. Zmizla, len čo ho brat vzal po prvýkrát do úst...
Vedel, čo chce. Už nebol zaslepený jej krásou a nežnosťou. Jej láskou k nemu. Už nebol zaslepený Danielou! Rozhodol sa. Raz a navždy. Stačil len okamih zamyslenia sa nad tým, čo cíti a odrazu videl všetko jasnejšie, ako kedykoľvek predtým! Stačilo tak málo.
Tichými krokmi prešiel ku skrini so svojimi vecami. Nemienil si ich všetky baliť. Na to nebol čas a on by to v tomto rozpoložení ani nezvládol. Potreboval Toma pri sebe. Hneď. Potreboval ho, akoby bol drogou. Triasol sa, keď vyberal tričko a rifle, i keď si bral pas a doklady. Nič viac nechcel. Hodil posledný pohľad na Danielu a bez jediného slova, pozdravu, či listu na rozlúčku odišiel. Taxíkom na letisko.
I'm here without you baby but your still on my lonely mind
I think about you baby and I dream about you all the time
I'm here without you baby but your still with me in my dreams
And tonight girl it's only you and me
Nie! Už nikdy nebude sám. Už nikdy nebude niekde bez Toma. Nie, už viacej nie!
Radosťou takmer spieval, keď odomykal dvere domu. Keď kráčal cez tmavú chodbu na poschodí a po pamäti zahýbal do pravých dvier. Keď čo najtichšie otváral dvere izby, aby Toma nezobudil a v najväčšej tichosti si ľahol vedľa bezbranného brata. Objal ho okolo pasu a vtisol na krk jemný bozk. Odpoveďou mu bolo len unavené zívnutie a tiché: Vitaj doma. A predsa mu to stačilo. Zatvoril oči a nechal sa unášať spánkom do ríše snov. I keď vedel, že sny už nikdy nebude potrebovať. V jednom totiž žil...
I'm here without you baby but your still on my lonely mind
I think about you baby and I dream about you all the time
I'm here without you baby but your still with me in my dreams
but tonight girl it's only you and me
( 3DoorsDown - Here without you )
A/N: Túto poviedku som napísala len pre moje slniečko, bez ktorého si už svoj život neviem predstaviť. Bude to už rok, čo sa poznáme, Heidi. Neskutočné...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Cecily Cecily | E-mail | Web | 2. srpna 2007 v 17:41 | Reagovat

to je nádherné :') ...ta poslední věta... wow... nemám slov

2 Antje Antje | 26. září 2007 v 20:47 | Reagovat

kopíruješ z Frerardů, co? Tokiáci jsou trapný, a ty příběhy, který nemaj žádnej podklad(tim myslim, že oni na podiu nedělaj to co mcr, takže k těm příběhum není žádnej důvod) jsou ještě trapnější

3 Anaj Anaj | E-mail | Web | 20. října 2007 v 13:09 | Reagovat

Antje: Tvoj nazor na TH ti neberiem, ale nenecham ta srat do mna.. O TH som pisala daaaavno predtym, ako si ty a tvoji "emo" kamosi vobec vedeli, ze nejake MCR vobec existuje. A vsetko, co som napisala je oroginalne a nekopirovane. Tak laskavo neotvaraj hubu na moju tvorbu!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama