(Bez teba) Nemôžem dýchať

13. června 2007 v 18:28 | Anaj |  => HP
Žáner: slash, songfic
Postavy: Harry Potter / Draco Malfoy
Prístupnosť: od 12 rokov



(Bez teba) Nemôžem dýchať
Boli sme už jedno telo,
zrazu všetko je iné.

Dvaja sotva dvadsaťročný chlapci sa vovalili dovnútra ako veľká voda. Vzduch, ktorý sa okolo nich vznášal, bol nabitý hnevom. Schyľovalo sa k veľkej hádke.
Plavovlasý chlapec zúrivo odhodil kľúče od bytu niekam do kúta predsiene a bez toho, aby sa čo i len vyzul, vrazil do obývačky a hodil sa na mohutný gauč, na ktorom zásadne trval, keď sa sem sťahovali. Bez slova hľadel do zeme a nervózne podupával nohou, pričom trochu zrýchlene dýchal.
Tmavovlasý muž, práve naopak, vyzeral pokojne, no i na ňom bolo vidno, že nemá ďaleko k tomu, aby sa prestal ovládať. Trasúcimi rukami si pomaly rozviazal šnúrky na teniskách a rovnako pomaly si ich aj celé vyzul. Čiernu mikinu pohodil na operadlo kuchynskej stoličky, ktorá stála neďaleko od neho. Prehrabol si už aj tak strapaté vlasy, v ktorých mal niekoľko vetvičiek ihličia, ktoré sa mu zaplietlo v jemných kučerách, keď sa schovával pod ihličnatým lesíkom. Až potom sa otočil na päte a nasledoval svojho dávneho soka. Skoro elegantne sa v obývačke oprel o zárubňu dverí a založil si ruky na hruď, pričom nespúšťal pohľad z neprítomne vyzerajúceho Draca. Všetko to v ňom vrelo, ale nechcel to dať najavo. Aspoň zatiaľ nie.
"Ako si mi to mohol spraviť?" spýtal sa blondiak zatiaľ potichu, síce sa mu hlas triasol potláčanou zúrivosťou. "Prečo si sa ma neopýtal? Prečo si ma musel hneď špehovať?!"
"Si obyčajný pokrytec, Malfoy. Celé tri týždne sa so mnou nerozprávaš, doslova na mňa kašleš! Cez týždeň chodíš do práce skôr, ako sa zobudím a prichádzaš, keď už dávno spím. A keď príde konečne víkend a ja sa teším, že budeme spolu, zakaždým zmizneš s nejakou banálnou výhovorkou," Harry mu vrátil tvrdý úder a zaryl si nechty do ramena, aby nestratil svoje povestné sebaovládanie, ktorému ho priučil Draco. "A teraz už chápem, kam si chodil..."
"Nič nechápeš!" zavrčal bledý chlapec a na tvári sa mu objavilo hlboké pohŕdanie. "Vôbec nič."
"Prečo si mi to spravil?" šepol Harry, pričom odignoroval poslednú poznámku svojho milenca. Nečakal odpoveď, a predsa mu bola poskytnutá.
"Nevieš? Naozaj netušíš? Tak ja ti to teda poviem, Potter. Do všetkého pletieš city. Dohodli sme sa na začiatku-"
"Odvtedy sa to zmenilo a ty to vieš!"
"Chvíľkové pobláznenie! Nemôžeš predsa odo mňa očakávať, že ťa budem naozaj milovať. Nebuď smiešny! Zväzuješ ma tým," odsekol svetlovlasý chlapec a ležérnym pohybom ruky si uvoľnil plavé lokny zo zajatia gumičky.
Prvá príde láska, potom bez slov,
ťa bolesť objíme.

"Pobláznenie?" neveriaco zopakoval tmavovlasý chlapec a pokrútil hlavou, akoby toto všetko bol iba sen a on sa chcel zobudiť. "Sakra, Malfoy! Chodíme spolu už skoro tri roky! Bývame spolu a... Ty mi teraz povieš, že ťa náš vzťah v podstate obmedzuje?! Ty nie si normálny!"
Harry sa zošmykol popri zárubni na zem, kde ostal sedieť, vložil si tvár do dlaní a čosi si nezrozumiteľne mrmlal. Cítil sa pod psa.
"A kto je, Potter? Jednoducho sa mi prieči predstava, že si ma niekto privlastní!"
"Tak sa rozhodneš utekať od skutočnosti do sveta vášne a nespútaného sexu," dokončil Harry záhrobným hlasom, z ktorého doslova presakovalo zúfalstvo a beznádej. "Každý týždeň, každý víkend! Už skoro mesiac! Je ti jasné, že ma podvádzaš? Že ma tým raníš? Dohodli sme sa-"
"Naše dohody nič neznamenajú."
"Rovnako ako naša láska?" zavrčal Harry, čakajúc odpoveď. Tá však neprichádzala. Ani po minúte, ani po piatich. Draco nechcel odpovedať a Harry vedel, že to z neho nevytiahne, aj keby chcel. "Nesťažuj sa, že som ťa špehoval. Mal som na to právo! Mám právo vedieť, čo sa s tebou deje!"
"Nie, nemáš. A už vôbec nemáš žiadne právo ma strápňovať pred priateľmi!"
"Takže priateľmi? Chceš mi povedať, že tá banda, s ktorou si sa stretol, že to sú priatelia? Tak potom si na tom veľmi biedne, Malfoy."
"A to mi hovorí človek, ktorý-"
"No čo? Dokonči to!" zavrčal Harry a v očiach sa mu nebezpečne zalesklo. Nenechal sa urážať. Nemohol za to, že Ron zomrel. Naozaj nie...
"Nemáš právo mi liezť do súkromia. Okrem toho, vieš, že nenávidím žiarlivostné scény. Nechápem, čo to do teba vošlo!" vykorčuľoval z toho Draco a keď sa dostal znova na hrubý ľad, zaútočil.
"Nachytal som ťa v posteli s tou blondínkou, sakra! Ako som mal podľa teba zareagovať?!" vybafol naňho Harry, pričom si znechutene premeral Dracov krk, na ktorom sa vynímalo niekoľko sčervenaných fľakov, ktoré mu bezpochyby spravila tá hus.
"Vôbec si za mnou nemal liezť! Mal si ma nechať na pokoji a žiť si svoj vlastný život!" ohradil sa aristokrat odmeraným hlasom a uvoľnil si narýchlo zatiahnutú kravatu.
"Chodíme spolu," šepol tmavovlasý chlapec a zabodol svoj zelený pohľad do chlapcových šedých studničiek.
"Už nie, Potter," ľahkovážne vyhlásil Draco a pohybom prútika si k sebe privolal fľašu whisky, stojacu na protiľahlom stolíku.
Harry vyskočil na rovné nohy, akoby ho kopla elektrina, zachytil fľašu vo vzduchu a celou silou ju šmaril o protiľahlú stenu. Potom s posledným "puk" zmizol.
Stále ťa mám pod kožou,
bez teba nemôžem dýchať.
Harry sa pretočil v baldachýnovej posteli a hlavu si uložil do dlaní. Hermiona bola taká milá, že ho prichýlila, i keď sa už takmer dva roky vôbec nevideli. Verila mu a s radosťou si ho vzala do domu. Poskytla mu miesto na dočasné bývanie. Nemal kam ísť. Odišiel od Draca a ostal sám. Celý svoj život zasvätil len a len jemu. Po smrti Voldemorta nežil pre nič iné.
Bola to chyba? Možno. A predsa doteraz veril, že je to to najlepšie, čo môže urobiť. Bolelo ho to. Všetko, čo spravil, všetko, čo povedal. A rovnako tak aj všetko, čo mu urobil Draco. Mal pocit, že o chvíľu vykrváca, že vybuchne. Prečo sa to všetko muselo stať? Prečo aspoň raz v živote nemohlo jeho šťastie trvať dlhšie, ako pár krátkych okamihov? Vždy sa niečo pokazilo! Harry sa pokúsil upokojiť, no akonáhle zatvoril oči, v mysli uvidel jeho tvár a na tele pocítil jeho dotyky...
Nemôžem dýchať, kým som sám
bez teba nemôžem dýchať.
Draco si nalial ďalší pohár červeného vína a znova sa zahľadel na protiľahlú stenu, na ktorej sa jasne črtal rozmazaný fľak od whisky. Pod ním, na parketách, ležali črepy z rozbitej fľaše. Mal pocit, akoby znázorňovali jeho život. Rozbitý na márne kúsky. Znova a znova sa mu v mysli vybavoval ten prekliaty okamih, keď mu z úst vykĺzla tá nechutná veta, ktorá pokazila všetko krásne. Už nie, Potter... Ľutoval to. Konal impulzívne a prchko. Práve táto jeho povahová črta pokazila všetko krásne, čo mohol v budúcnosti mať. S Harrym! Nenávidel sa. Za všetko si mohol sám. Ublížil však nielen sebe, ale aj jemu. A to ho trápilo. Harry predsa za nič nemohol. To on zahodil celé tri roky života kvôli poondiatému strachu z trvalého vzťahu. To jemu bolo predurčené nepoznať radosť. Na to sa príliš bál...
Nemôžem dýchať s tým, čo mám
bez teba nemôžem dýchať sám.
"Mia?" zakričal Harry, keď zišiel dolu schodmi, do veľkej predsiene.
"Tu som!" odvetila mu tak, aby ju počul.
Chlapec sa pousmial a zamieril do kuchyne. Nebol tu dlho, no i tak mohol zbadať, že Hermiona má svoju kuchyňu veľmi rada. Neustále ju drhla, aby sa leskla a chlapec sa až bál oprieť o niečo, aby to náhodou nepošpinil. To by totiž znamenalo štyri dlhé hodiny strávené s handrou v ruke.
"Robíš aj niečo iné?" opýtal sa ľahkým, priateľským tónom. Hermiona sa pobavene uškrnula, pričom sa jej urobila jamka v pravom líci. Energicky si odhrnula prameň vlasov z tváre a pomúčenou rukou vtisla Harryho na lavicu, za stôl. Potom sa obratne otočila, z hriankovača vybrala hneď niekoľko hrianok, hodila ich na porcelánový tanier a položila pred chlapca, spolu s maslom, džemom a syrom.
"Dobrú chuť," zaštebotala nevinným hláskom. Mala radosť, že opäť vidí Harryho. Už ani nedúfala. Zmierila sa s tým, že ju vymenil za Draca. Ale práve teraz dostala šancu ukázať, ako veľmi sa zmýlil vo výbere.
"Her..."
"Nie! Budeš jesť a hotovo! Už skoro tri dni si nič nejedol, tak sa so mnou neškriep!" prerušila ho prísnym hlasom. Harry si pomyslel, že mu až príliš pripomína McGonagallovú. Radšej nepokúšal jej trpezlivosť a poslušne sa zahryzol do suchej hrianky. Zdalo sa mu, že namiesto mäkkého opečeného chleba, je nechutný tvrdý koberec. Nemal ani najmenšiu chuť na jedlo.
Hermiona sa spokojne usmiala a vrátila sa k cestu, ktoré ešte pred niekoľkými sekundami plnila chutným vanilkovým pudingom.
"Mia?" ozval sa Harry po chvíli a položil hrianku na tanier.
"No?"
"Mohol by som tu ešte chvíľu ostať? Teda, len kým si nenájdem niečo vlastné."
"Ale jasné, že môžeš, Harry! Budem len rada. Viktor je stále niekde na cestách - veď vieš, aké je to, keď hrá metlobal. A dieťa zatiaľ, ako iste vidíš, nemám. Takže to bude vyhovujúce. Okrem toho sme sa dlho nevideli," zvolala nadšene a živo gestikulovala špinavými rukami. Znova nastalo ticho a znova ho prerušil Harry. Tentoraz však jeho hlas znel akosi váhavo a nerozhodne.
"Dnes si idem pre veci... do bytu."
Žena chvíľu mlčala, potom si utrela ruky do šedej zástery a otočila sa k chlapcovi. Očividne nútene si odkašľala a potichu prehovorila.
"Zvládneš to?"
"Jasné," odpovedal Harry rýchlo, no povedal to tónom, ktorý spochybňoval jeho odpoveď. Aby zakryl svoje rozpaky rýchlo si odhryzol z hrianky a zapil to vodou, ktorú mu Mia podala.
"Nemusíš to zjesť. Vidím, že nemáš ďaleko od toho, aby si mi to tu vyvrátil na stôl."
"Nie, to-"
"Ale prosím ťa, Harry! Nikdy si nevedel dobre klamať. Vieš, robím si o teba starosti."
"Ale to nemusíš," namietol chlapec energickým hlasom a vstal od stola, lebo sa už na jedlo nemohol ani pozerať. "Ja to zvládnem."
"A čo ak nie?" zašepkala, no Harry sa bez slova otočil a odišiel z kuchyne. <br>Neodpovedal, lebo nevedel, čo má povedať. Musel by priznať, že má strach a to nechcel. Musí to zvládnuť. Musí ukázať Dracovi, že ho nezlomí!

Láska je vysoká veža
a ty si k nej môj kľúč.
"Ach, doriti!" zavrčal Harry, keď nechtiac zhodil stoličku v predsieni a vyrobil tým hluk. Práve to nechcel. Mal v pláne prísť potichu, potichu si pobaliť veci do tašky a potichu vypadnúť. A to všetko tak rýchlo, ako to len šlo, aby si ho Draco nevšimol. Ani netreba hovoriť, že jeho plán beznádejne stroskotal.
"Harry?" prekvapene vydýchol aristokrat, stojaci na prahu ich spálne. Od údivu sa mu rozšírili zreničky. Myslel si, že ho už nikdy neuvidí. Harry totiž mal talent bez povšimnutia zmiznúť zo životov ľudí, ktorých už nechcel vidieť.
"Prišiel som si pre veci," zavrčal tmavovlasý chlapec, prešiel popri Dracovi, pričom zadržal dych, aby necítil tú podmanivú vôňu, ktorou oplýval a zamieril do izby.
"Aha," šepol plavovlasý muž dosť zronene a z tváre mu zmizol ten náznak úsmevu, ktorý sa tam na chvíľu objavil. "Nemôžme sa ešte raz porozprávať?" šepol aristokrat smutným hlasom. Mrzelo ho to. Všetko ľutoval! A nič si v tej chvíli neprial viac, ako napraviť tú chybu, ktorú urobil.
"Už nie je o čom," tvrdo odsekol Harry, zatiaľ čo zúrivo hádzal oblečenie do veľkého, objemného kufra. Draco sa zamračil. Nemal vo zvyku sa doprosovať, ale situácia, v ktorej sa ocitol, si to nutne vyžadovala.
"Je mi to ľúto," zašepkal bledý chlapec a pozrel do zeme. Cítil sa trápne, no na druhej strane vedel, že robí dobrú vec. Touto vetou sa vzdával svojej hrdosti a nadradenosti, ktoré Harrymu pri každej príležitosti ukazoval. Zúfalá situácia si vyžaduje zúfalé činy. Keby premárnil túto chvíľu, ďalšia by sa mu už nenaskytla. Hodil svoje vychovanie za hlavu a doslova a do písmena sa doprosoval.
"Už je neskoro na ľútosť. Nemyslíš, Malfoy? Spravil si toho príliš veľa," chladne ho zarazil Harry a síce jeho srdce pišťalo o zľutovanie, jeho rozum hovoril rázne nie.
"Viem. Bola to chyba! Môžem si za to sám, ale... Harry, ja bez teba sakra nemôžem žiť!" vybuchol Draco, prudko chytil chlapca za ruku a otočil si ho k sebe, pričom pohľadom zastavil na jeho perách.
"Prečo si na to nemyslel pred tým?!" zasyčal tmavovlasý chlapec a pokúsil sa vrátiť späť k baleniu. Aristokrat ho však nepustil, práve naopak. Pritiahol si Harryho k sebe a vo chvíľke prekvapenia ho pobozkal.
Chcem v nej aspoň chvíľu ležať,
len ty vnášaš do mňa kľud.
Chvíľu sa Harry bránil, no potom v Dracovom náručí ochabol a vychutnával si pery svojho milenca. Plavovlasý chlapec sa taktiež uvoľnil a spokojne sa nechal vznášať na krídlach vášne, ktorá ich oboch unášala do ďalekých krajov. Pravou rukou si Harryho k sebe ešte stále tisol, no ľavá zatiaľ vkĺzla pod chlapcovo tričko a jemne ho hladkala po pevnom chrbte. Odrazu Draco ucítil na svojich lícach a perách čosi slané. Prekvapene sa odtiahol na niekoľko milimetrov. Naskytol sa mu pohľad, na ktorý nikdy nezabudne. Zelené oči mu zdobili kvapky sĺz, ktoré sa po dlhých mihalniciach dostávali až na jemné líca a odtiaľ rovno dole a na zem.
"Čo sa deje, Harry?" pošepky sa opýtal a jedným pohybom mu utrel tvár od sĺz.
"Si zmätok najväčšieho kalibru, vieš o tom?!" zamrmlal Harry a silno Draca objal. Nechcel počuť odpoveď. Bolo to len prázdne konštatovanie, ktoré však presvedčilo oboch chlapcov o tom, že je už všetko v poriadku. "Už mi to nikdy neurob, rozumieš? Nikdy!"
"Nikdy," prikývol blondiak a perami vyhľadal tie Harryho...
Stále ťa mám pod kožou,
bez teba nemôžem dýchať...
(Gladiátor - Nemôžem dýchať)
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Cecily Cecily | Web | 2. srpna 2007 v 15:04 | Reagovat

Moc hezká povídka. Nejvíc se mi líbilo to poetický opsání jeho života, jak ho viděl ve střepech rozbitých na "marné" kousky - tohle slovní spojení se mi strašně líbilo... : )

2 nikki nikki | 19. června 2008 v 19:29 | Reagovat

super :) len keby tam boli ine postavy :))

3 Nathalie Nathalie | Web | 30. června 2008 v 18:34 | Reagovat

Prichádzam tomuto na chuť. Ozaj nádhera .... úplne krásne napísané, čítalo sa mi to krásne. A hlavne som to čítala pomaly a snažila sa vychutnať každé slovko. Ozaj nádhera ... <3

4 ChemicalVampire ChemicalVampire | Web | 8. října 2008 v 6:25 | Reagovat

zajímavá dvojice...právně něco takovýho sem teď hledala...užasný...xDxDxD

5 Mimush Mimush | 12. července 2009 v 21:10 | Reagovat

Neviem, prečo som to prečítala práve teraz, ale pripomenulo mi to ešte tie časy, keď si sem písala. Je to super. Mám chuť čítať Harryho Pottera.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama