Demolition Lovers 1

22. července 2007 v 11:50 | Anaj , Cecily |  Kapitola 1
DEMOLITION LOVERS
Hand in mine, into your icy blues
And then I'd say to you we could take to the highway
With this trunk of ammunition too
I'd end my days with you in a hail of bullets

"Frankie..."
"Mlč už, Gerard! Mlč!"
"Ale ja... Chcem ti to vysvetliť."
"Čo mi chceš vysvetliť?" Frank sklamane pokrútil hlavou, nechávajúc prúd slaných sĺz stekať po tvári nadol. "Počul som dosť."
"Nechápeš to!" vykríkol Gerard trochu nahnevane. "Nechápeš mňa."
"Och, bože. Mal si sa s ňou len rozísť. Nič viac. A ty ju miesto toho požiadaš o ruku!" Zúfalo buchol päsťou do stola medzi nimi. "Všetky tie kecy, ktoré si mi nahovoril. To, že miluješ len mňa a nikoho iného. Skutočne to pre teba nič neznamenalo? Zabudol si na všetky tie sladké slová, ktoré si mi šepkal do uší? Naozaj si to všetko vravel len preto, aby si sa mi dostal do nohavíc? Gerard!"
"Nie je to tak-"
"Nevyhováraj sa. Prečo to jednoducho nepriznáš?" Frankie sa trhane nadýchol. Snažil sa upokojiť. Držať emócie na uzde. Ale nedokázal to. Pri Gerardovi mu to vždy robilo problémy.
"Ale-"
"Nechcem to počuť! Nechápeš?"
Gerard sa prudko postavil spoza stola, pričom nechtiac zhodil stoličku, na ktorej sedel. Pri dotyku dreva a linolea sa miestnosťou rozľahol nepríjemný zvuk. "Kurva, nechaj ma ti to vysvetliť, Frank!"
Odpoveďou mu bolo len prekvapené mlčanie.
"Eliza je tehotná. Musel som to spraviť."
[O dva mesiace skôr]
"Hej, chalani. To už snáď stačilo!" Mikey bol vždy ten rozumný. Zatiaľ čo ostatní v skupine si užívali život naplno a bez pravidiel. Štyri tváre plné prekvapenia sa stočili smerom k nemu.
"Uvoľni sa, Mike. Oslavujeme."
"Nechápem, prečo sa vám vždy oslava spája s alkoholom," namietol prísnym hlasom. Gestom ruky zavolal k sebe čašníčku a zaplatil nemalý účet. Napokon, táto oslava bola na jeho počesť. Jeho a Alicii.
"Ale no tak!"
"Mlč už, Frank. Oslava končí! Moje posledné slovo." Mikey vstal od stola, dopíjajúc svoj pohár studenej vody. "Takže máme dve autá. A dvoch vodičov." Hodil významný pohľad po jedinom človeku, ktorý okrem neho nebol spitý na mol. Jeho brat. Gerard bol zarytým abstinentom. Musel byť.
"Okej, ja odveziem Frankieho. Ty vezmi Raya a Boba," povzdychol si Gerard, túžobne hľadiac na posledný pohár alkoholu, čo zostal na stole. Už dávno sa mu tak ťažko neodolávalo ako dnes. Dnešok bol pre neho niečím výnimočný. Jeho mladší brat sa oženil. Bolo pre neho zložité zmieriť sa s tým, keďže ako čerstvý tridsiatnik ešte nebol ani len zasnúbený. Niežeby nikoho nenašiel, ale... Jeho vyvolený bol chalan.
Mikey sa neobťažoval odpovedať. Len si zničene prehodil ruky svojich kamarátov cez plecia a zamieril smerom k východu. Bez pozdravu. Vedel, že o niekoľko desiatok minút sa i tak s bratom stretne doma. A Frank by jeho pozdrav v tom alkoholovom opare ani nezaregistroval.
"Tak poď, ty opilec," zamrmlal si Gerard popod nos, zdvihnúc seba i Franka z barových stoličiek.
Frankie len zavrčal na protest. Hlava sa mu motala, pred očami mal všetko rozmazané a nohy ho nepočúvali. Už dávno sa tak kvalitne neopil ako dnes. Nebol na to čas ani príležitosť. Cítil pod svojím ramenom niekoho telo, ktoré ho ochotne nieslo von z baru. Tušil, kto ho podopiera. Poznal tie nežné dotyky na svojom spotenom tele a špinavom oblečení. Poznal tie hlboké nádychy a výdychy, spôsobené nesením polovice Frankieho nezanedbateľnej váhy. Poznal tú ľahkú vôňu vody po holení, ktorá ho udierala do nosa a opantávala jeho zmysly. "Gee?"
Gerard ľakom takmer poskočil niekoľko centimetrov. Nečakal, že Frank ešte nespí. Nečakal ani to, že ho v tej nočnej tme a alkoholovom opare spozná. "Áno? Deje sa niečo?"
Chvíľu bolo ticho. "Ľúbiš ma, Gee?"
Keby sa Frankovi tak veľmi nemotal jazyk, Gerard by bol uveril tomu, že Frank o jeho citoch snáď ešte stále pochybuje. Ale teraz mu bolo jasné, že za jeho detinské otázky môže alkohol. S pobaveným úsmevom prikývol hlavou. "Vieš, že áno, ty trdlo."
Frank spokojne zamľaskal jazykom. "Poďme preč."
"Veď ide-"
"Nie, Gee. Ne.. Nechápeš. Poďme preč. Niekam ďaleko. Vezmi ma niekam ďaleko." Frank medzi slovami robil krátke pauzy, v ktorých sa snažil sústrediť na prepletanie nôh. Robilo mu veľký problém kráčať a hovoriť zároveň. Mal pocit, že sa od baru vôbec nevzďaľujú. Akoby stáli. A všetko okolo neho sa točilo.
"Si opitý, Frankie. Vezmem ťa akurát tak domov, jasné?"
"Gee-"
"Nesnaž sa ma prekecať! Bolo to moje posledné slovo. Ideme domov."
"Nie, Gee, ja... Asi budem zvracať." Nasledoval tlmený zvuk napínania a pred nohami oboch mužov sa odrazu zjavil celý obsah Frankovho žalúdku.
Gerard Franka rýchlo položil na kolená na zem a starostlivo ho pridržiaval tak, aby si pri ďalšom napnutí nepošpinil šaty. Zozadu ho jemne objal a potichu ho upokojoval pomalým hojdaním zo strany na stranu. Veľmi dobre vedel, ako zle Frank znáša dávenie. "Šššt, bude to dobré."
Trvalo snáď hodinu, než sa Frankieho žalúdok úplne upokojil. A Gerard ho ani na sekundu nepustil zo svojho náručia. Ešte veľmi dobre si pamätal tie časy, kedy to bol on, kto vracal a Frankie bol ten, kto stál po celý čas pri ňom a držal ho za ruku. I keď v tom čase trochu inak ako teraz.
"Pobozkal by som ťa na znak vďaky, ale myslím, že sa na to veľmi necítim," zachrapčal Frank, sediac na schodoch, vedúcich k baru. Posledných šesťdesiat minút bolo pre neho utrpením. A on potreboval chvíľu na oddych, kým sa odváži nastúpiť do auta.
Gerard, povzbudený Frankieho slovami sa k nemu naklonil a nežne ho pobozkal na kútik zatvorených úst. Neprotivilo sa mu to. Nebolo nič, čo by sa mu na Frankiem protivilo. Bol pre neho ochotný zomrieť. Spraviť čokoľvek, len aby bol šťastný. A preto mu ani spomienka na Frankieho zvratky neprekážala v tom, aby mu preukázal svoje city. "Milujem ťa."
Na Frankovej tvári sa zjavil šťastný úsmev. Vysilené ruky natiahol k Gerardovi a objal ho okolo krku, pokladajúc svoju hlavu na jeho plece. "Navždy, láska..."
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama