Demolition Lovers 3

24. července 2007 v 15:00 | Anaj , Cecily |  Kapitola 3
DEMOLITION LOVERS 3
I would drive on to the end with you
A liquor store or two keeps the gas tank full
And I feel like there's nothing left to do
But prove myself to you and we'll keep it running

Škripot bŕzd Frankieho vyrušil z pokojného pozerania jeho obľúbeného seriálu. Dúfal, že Gerard sa aspoň raz v živote niekde zdrží a nepríde na čas. Túžil vidieť koniec tejto časti. Všetky ostatné totiž videl už niekoľko krát. Len táto mu stále unikala. Jeho prosby však neboli vypočuté a po hlasnom trúbení klaksóna musel chtiac-nechtiac vypnúť televíziu. Pomalým uvoľnením krokom zamieril ku hlavnému vchodu svojho domu. Nechcel, aby Gerard videl všetky emócie, ktoré sa mu preháňali mysľou ako tornádo. Strach, bolesť, agónia, patetickosť. Hnev. Chcel si len užiť tento deň. Už dávno s Gerardom nikde neboli. Sami. Ako kamaráti, dodal Frankie po chvíli. S hlbokým nádychom si do vreciek džínsov strčil svoju peňaženku a kľúče a vyšiel do teplého slnečného dňa.
"Ahoj," pozdravil ho Gerard, ako náhle vyšiel z bránky svojho domu. Odrazu si už nebol taký istý svojim bláznivým nápadom. Prečo ho vlastne zavolal? Prečo zorganizoval tento výlet do neznáma? V hĺbke duše to vedel. Ale nechcel si to priznať. Nemohol. Mal Elizu. Mal záväzky.
"Čau," odvetil Frankie, uhýbajúc pohľadom. Rýchlo si na oči nasadil slnečné okuliare a sadol si do Gerardovho auta na miesto vodiča. Nasledovalo trápne napäté ticho. Ani jeden nevedel, čo má hovoriť. Všetko bolo inak. A ich oboch to ubíjalo.
Napokon ticho predsa len Frank prerušil. "Ehm.. Kam vlastne ideme?"
Gerard na sekundu zaváhal. Akoby sa bál, žeby jeho odpoveď mohla ešte prehĺbiť priepasť medzi nimi. "Niekam ďaleko. Vezmem ťa niekam ďaleko."
Frankie nemohol zabrániť tomu, aby sa mu líca nezafarbili červenou farbou. Bol v rozpakoch. Ešte veľmi dobre si pamätal na tie slová. Na svoje slová. Na to, ako v jeden večer po oslave na Mikeyho počesť prosil Gerarda, aby ho vzal niekam ďaleko. Nečakal, že by mu Gee jeho prianie skutočne splnil. "Uhm.. Vďaka, Gee."
Gee... Gee... Gerardovi odrazu akoby hučalo v ušiach. Neustále dokola. Počul Frankieho oslovenie, ktoré ho zahrialo pri srdci. Miloval, keď ho Frank volal Gee. A nemohol uveriť tomu, že aj cez to všetko...
"Myslím, že budeme musieť zastaviť na benzínke," zamrmlal Frankie pobavene, pri pohľade na svietiacu kontrolku na palubnej doske Gerardovho Nissanu.
Gerard nechápavo zavrtel hlavou. "To nie je možné. Tankoval som benzín tesne pred tým, ako som po teba prišiel." So zlým tušením zastal na kraji cesty a rýchlo vystúpil. Kľakol si na kolená, špiniac svoje nové rifle a zohol sa, skúmajúc spodok svojho auta. "Ach, kurva," zavrčal po chvíli. Benzínová hadička praskla. A na chodník z nej vytekal benzín. Bleskovou rýchlosťou sa natiahol ku kľúčom, zastrčeným v aute. "Vypadni z tade, Frank! Rýchlo!"
Frankie sa chvíľu nechápavo zasekol s pohľadom zabodnutým do Gerardovej tváre skrivenej panikou. Nedokázal sa hýbať. Odrazu, akoby mu nohy zdrevnateli a zadok prirástol k sedadlu. Gee však na nič nečakal. Obehol auto k dverám spolujazdca a s námahou odtiaľ vytiahol svojho najlepšieho priateľa. Stihli spraviť len niekoľko krokov smerom od auta, keď sa odrazu spoza nich ozval obrovský výbuch a ich tlaková vlna odhodila o pár metrov ďalej.
Frank sa s hrôzou v očiach pozrel na Gerarda, rovnako vyvedeného z miery. Obom bolo jasné, že stačila chvíľa a mohli byť mŕtvi. Obaja.
"Takže ešte raz, zopakujme si to," začal policajt už snáď po stý krát.
"Už dosť, sakra! Čo vám mám ešte povedať? Viete už všetko! Opakoval som vám to už niekoľko krát!" vybuchol Gerard zničene. Bol unavený a vystrašený. Bolo také ťažké pochopiť to?
"Technici zistili, že hadička nebola prasknutá ale rozrezaná. Je vo vašom záujme, aby-"
"Bola to náhoda, jasné? Zrejme som si nevšimol nejaký obrubník alebo... Nikto ma nechce zabiť," namietol Gerard prudko. Zhlboka si povzdychol a znova zazíval. "Chcem len ísť do hotela a vyspať sa. Nič viac."
"Poisťovňa vám ale nemôže nahradiť škodu, pretože-"
"Kašlem na poisťovňu. Kašlem na auto. Chcem len pokoj!"
"Dobre teda." Policajt si zastrčil za opasok blok, do ktorého čosi počas celého výsluchu čmáral. Zdvorilo k Gerardovi natiahol ruku a na pozdrav si s ním potriasol. "Dovidenia, pán Way."
"Zbohom."
Gerard prižmúrenými očami hľadel okolo seba a hľadal izbu číslo 114. S Frankom ešte neboli tak ďaleko od domova, ako si obaja predstavovali, ale ani jeden z nich netúžil po tom, vrátiť sa späť skôr ako je nutné. A preto si vyhliadli malý hotel blízko miesta, kde sa stala tá katastrofa a vzali si dve útulné izby na prízemí. Okolie hotela bolo pokojné a ani jeho vnútro neprekypovalo životom. Okrem nich tam bolo len niekoľko málo zamilovaných párov.
Keď konečne našiel izbu, ku ktorej mal kľúč, potichu vošiel dovnútra. Vedel, že Frankie tam na neho čaká. Bol si však istý, že za ten čas už zaspal. Bolo už totiž niečo po pol desiatej. A obaja dnes prežili namáhavý deň. Mýlil sa. V okamihu, ako vošiel dnu, sa z obývačky vystrčila Frankieho strapatá hlava.
"Ahoj," zamrmlal Frankie nesmelo.
"Ahoj," odpovedal Gerard jemne, s tichým unaveným povzdychom. Prešiel popri Frankovi do obývačky a zničene sa hodil do kresla pri televízii. Bola zapnutá na akomsi detskom programe. Frankie býval vždy trochu detinský. "Ako sa máš?"
"Lepšie. A čo ty?" Na Frankovej tvári sa javilo ešte stále trochu zdesenia a šoku. Bol tak blízko smrti. Po prvý krát v živote pocítil strach o svoj život. Nikdy nepremýšľal nad tým, aké je to zomrieť. Vždy myslel, že má pred sebou ešte dlhý život. Mladí ľudia si často namýšľajú, že sú nesmrteľní.
"Musel som stále opakovať, čo sa dialo. Každú podrobnosť ten policajt rozoberal do nekonečna. Ja... začínam mať pocit, že to všetko sa dialo mimo mňa. Že to bol len nejaký film, ktorý som videl z boku a..." Odmlčal sa. Nevedel vysvetliť, ako sa cíti. Nedokázal popísať svoje pocity.
Frankie po chvíli váhania k nemu prešiel a kľakol si pred jeho kreslo. Natiahol k nemu ruky a skryl ho vo svojom náručí. Odrazu, akoby zmizli všetky zlé veci, ktoré sa im v posledných dňoch diali. Akoby zmizla celá tá hlúposť s Elizou. Akoby neexistovala nijaká priepasť. Nijaký hnev a bolesť. Nijaká vina. Len oni dvaja.
Ich pohľady sa na chvíľu stretli. V miestnosti panovalo ticho. Až kým sa ho Frank trasúcim hlasom nerozhodol prerušiť. "Ď-ďakujem, Gee. Keby nebolo teba... asi by som už nežil."
"Nehovor tak!" zarazil ho Gerard prísne. "Nemysli na to. Prosím... Ja len, je mi ľúto, že som ti nakoniec nesplnil tvoje prianie."
"Prianie?" Frankie nechápavo nakrčil obočie. V hlave mal prázdno. Topil sa v Gerardovom čokoládovom pohľade a nemyslel na nič iné, len na to hrejivé teplo, ktoré v tej chvíli cítil.
"Ísť niekam ďaleko," šepol Gerard, snažiac sa nenarušiť tú magickú atmosféru okolo nich.
Frank rýchlo pokrútil hlavou. "To je hlúposť, Gee. Snažil si sa a to mi stačí."
Gerard nasucho preglgol. Pohľad Frankových očí začínal byť skutočne na nevydržanie. "Mne to ale nestačí," zachrapčal zúfalo a s tichým výdychom spojil svoje pery s tými Frankovými.
Konečne, pomysleli si obaja takmer súčasne.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama