Demolition Lovers 5

26. července 2007 v 15:00 | Anaj , Cecily |  Kapitola 5
DEMOLITION LOVERS 5
Until the end, until this pool of blood
Until this, I mean this, I mean this
Until the end of...

"Gerard! Neseď tam a poď mi pomôcť. Čo nevidíš, že to sama nezvládam?" Elizin prenikavý hlas ho vyrušil z ľahkého spánku. Ležal pod mohutným slnečníkom, uprostred rozhorúčavenej pláže. Chorvátsko. Elizin výber dovolenky. A on nič nenamietal. Potreboval sa na chvíľu dostať preč z toho prekliateho New Jersey. Vypnúť. Oddýchnuť si. Už to totiž prestával zvládať. Takto to bolo lepšie...alebo nie?
Vyčerpane si pretrel oči a pomaly sa posadil na svojom uteráku tak, aby videl na svoju manželku. A dieťa. Eliza sa jednou rukou natierala opaľovacím krémom a druhou držala drobunké dievčatko tak, aby sa nedotklo horúcich zrniek piesku. Dievčatko... áno, mal dcéru.
"Gerard!" zakričala na neho Eliza znova. "Čo sa to s tebou v poslednom čase deje? Vôbec ma nevnímaš!" Prehodila si svoje dieťa do druhej ruky, pokúšajúc sa natrieť si druhú nohu.
Gerard sa s tichým povzdychom postavil a prešiel tých zopár krokov smerom k nim. "Nemala by ešte byť na slnku, Eliza. Doktor vravel-"
"Má už sedem mesiacov. Neexistuje žiaden dôvod, prečo by nemohla chodiť na slnko. Je natretá."
Pokrútil hlavou. Nemalo zmysel sa s ňou hádať. Nie kvôli takej hlúposti. Nežne si vzal svoju dcéru na ruky a odniesol si ju na svoje miesto pod slnečník. "Tak čo, moja? Páči sa ti tu?" zašepkal smerom k nej. S úsmevom na perách pozoroval jej grimasu na malinkej tvári. Chytil ju za drobnú ručičku a nežne ju na ňu pobozkal. Och, bože. Bola tak nádherná! Tak malá a tak bezbranná. Nevinná. Krásna. Gerard ju miloval z celého svojho srdca. Aj keď bola dôvodom, prečo stratil svoju jedinú lásku.
Frankie... Áno, to on bol dôvodom, prečo Gee privítal zmenu prostredia. Už to v Amerike nemohol vydržať. Bol pri ňom tak blízko! Tak strašne blízko. Kedykoľvek k nemu mohol natiahnuť ruku a dotknúť sa ho. A predsa bol tak ďaleko. Musel byť. Medzi ním a Frankiem totiž stála Eliza. A teraz už aj malá.
Prešiel už snáď rok odvtedy, čo s Frankiem bol naposledy. Naposledy ako milenec. Prvé týždne po tej hlúpej hádke boli priam príšerné. Vzťahy v kapele vďaka nim značne ochladli. Nikto sa nepýtal, čo sa stalo. Stačilo im oznámenie o Gerardovom zasnúbení. A všetci to pochopili. Bolo koniec všetkým posedávaním v baroch pred skúškami. Koniec úprimných rozhovorov o tom, ako ide život. Koniec hlúpym žartom a podpichovaniu. A Geemu to tak veľmi chýbalo! Z hrania sa stala rutina. Stereotyp. Nuda. No nikto z nich nemal tú moc to zmeniť.
Po pár mesiacoch prišiel obrat. Frank sa začal tváriť, že sa nič nestalo. Akoby posledné dva roky zo svojho života úplne vymazal. Gerard už nemohol vidieť jeho červené oči od plaču. Ani čierne kruhy pod očami od nedostatku spánku. Preniesol sa cez to. Dokázal to, čo Gerard nie. Zabudnúť. Alebo sa tak aspoň tváriť.
"Gerard! Natri mi chrbát!" To nebola otázka. A Gerard teda nemal šancu na odpoveď. Len s unaveným povzdychom položil svoje dieťa na deku vedľa seba a vzal si od Elizi ponúkaný krém. Na tvári vyčaroval falošný úsmev.
Ničilo ho to. Vo svojom vnútri pomaly zomieral. A nemohol tomu zabrániť. Bolo toho tak veľa na neho! Jeho city k Frankiemu... nedokázal na neho zabudnúť. Miloval ho. Miloval každú jednu spomienku na jeho dotyky. Na jeho úsmev. Na slová, ktoré mu šepkal. Na vyznania lásky. Miloval Frankieho! A vedel, že to nikto nikdy nedokáže zmeniť. A Eliza už vôbec nie.
Na druhej strane vedel, že musí hrať ďalej. Že to musí vydržať. Tú pretvárku. Až do konca. Until the end of...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama