Demolition Lovers 7

28. července 2007 v 15:00 | Anaj , Cecily |  Kapitola 7
DEMOLITION LOVERS 7
But this time, we'll show them
We'll show them all how much we mean
As snow falls on desert sky
Until the end of every...

Nevydržím to.. Už to nevydržím! Gerard v duchu pomaly šalel. Eliza mala opäť jednu zo svojich nálad, kedy sa tvárila, že Hana je len jej dieťa a nikoho, ba ani Gerarda, k nej nepúšťala. A on bol sám. Sám a osamelý. Len so svojimi myšlienkami a spomienkami. Ničili ho!
Pohľadom opäť preskočil na svoj mobil. Na displeji svietilo jemu tak známe meno. Frankie. A jeho palec nerozhodne láskal zelené tlačidlo. Zavolať alebo nie? Čo sa tým vyrieši? A čo pokazí? V jeho vnútri prebiehal veľký boj na život a na smrť. Medzi jeho rozumom a srdcom. Tým, čo musí a tým, čo chce.
Sprav to, Gerard! Jednoducho mu zavolaj! Nervózne prikývol, akoby si tým chcel dodať odvahu a s hlbokým nádychom vytočil Frankovo číslo. Ruka, v ktorej držal mobil, sa mu triasla. Bol neistý, no i cez to všetko odhodlaný hovoriť so svojim niekdajším najlepším priateľom. Odhodlaný, až kým sa na druhej strane neozval Frankieho hlas.
"Haló?"
Gerardovo srdce vynechalo úder. A vzápätí... Vzápätí jeho palec samovoľne skĺzol na červené tlačidlo a ukončil krátky hovor. Strach ho úplne ovládol.
Frankie na sekundu nechápavo počúval tón v telefóne, ktorý mu oznamoval, že druhá strana zrušila hovor. Napokon sa pokúsil nahodiť ospravedlňujúci úsmev a zdvihol pohľad späť ku svojmu spoločníkovi. Vlastne spoločníčke. "Prepáč."
"Kto to bol?" opýtala sa dievčina zvedavo, odzbrojujúc Franka oslnivým úsmevom. Podľa toho, čo o nej Frankie vedel, práve dovŕšila dvadsať jeden rokov, čiže prekročila hranicu dospelosti v Spojených štátoch amerických.
Stretol ju minulý večer v jednom z barov, kde sa pravidelne chodil opíjať, odkedy... odkedy sa mu zruinoval celý život. Oslavovala svoje narodeniny v kruhu kamarátok a on - odzbrojený jej sladkým výzorom - nemohol odmietnuť pozvanie na pohárik. Napokon si ho i tak zaplatil sám. Nemohol nechať platiť ju, nie? A pozval ju na obed. Bol to typ dievčaťa, za ktorým sa každý chlap otočí. Nežná blondínka s perfektnými mierami a rozkošnou tváričkou. Priam pastvina pre mužské oči. A Frankie predsa nikdy netvrdil, že je gay.
"Omyl. Len omyl," zamrmlal Frankie. Cítil, že sa červená. Ale nemohol tomu zabrániť. Veľmi dobre vedel, kto mu volal. Zo svojho adresára ešte stále nevymazal jeho číslo. Ba dokonca, nevymazal ani malé srdiečko, ktoré mu tam niekedy v minulosti Gerard zo zábavy uložil. Nedokázal to. Ešte nie.
Nemohol pochopiť, čo od neho Gee po takej dobe chcel. A hlavne, prečo to napokon zložil. Bez jediného slova. Z myšlienok ho však vytrhla útla ruka jeho spoločníčky. Chytila ho za potetované prsty a nesmelo sa k nemu ponad stôl nahla. Čakala odozvu. Skutočne čakala. A možno by sa jej i dostala, keby v tej chvíli Frankieho mobil opäť nezazvonil.
Frank zazmätkoval. Rýchlo sa vytrhol z jej dotyku a čo najviac sa od nej odsunul. Bol to reflex. Neplánoval to. Nechápavo pozrel na displej svojho mobilu, na ktorom opäť svietilo Gerardovo meno. So srdcom až v krku a zlou predtuchou v mysli, prijal prichádzajúci hovor.
"Áno?"
"Frankie?"
"Áno, som to ja," zamrmlal, uhýbajúc Katienmu skúmavému pohľadu. "Čo chceš?" Na sekundu sa zarazil. Možno by som nemal byť až tak odmeraný, pomyslel si zmätene. "Teda... Deje sa niečo?"
Gerard zmenu jeho správania badateľne vycítil. A trochu ho zahrial pri srdci fakt, že Frankie sa už nehnevá. Alebo to aspoň predstiera. "Nie, ja len... Chcel by som sa s tebou stretnúť, Frankie. Skočiť niekam na pohárik čohosi a-"
Vo Frankovi sa zdvihla náhla vlna hnevu. Prudko vstal od stola, pri ktorom s Katie sedel a zamieril na terasu neďaleko. "A čo, Gerard? Opiť sa, zapadnúť do nejakého hotela a rozdať si to? To chceš?! Preto mi voláš? Eliza ti v posteli nestačí?"
Gerard prekvapene vydýchol. Možno sa predsa len vo Frankieho citoch trochu mýlil. Myslel, že týmto už prešli. Že zmizla nenávisť a ostala len nesplnená túžba a... a láska. "Frankie... Láska..."
"Daj - mi - pokoj, Gerard! Žiadny Frankie! Žiadna láska! Už nie, nechápeš? Nemám záujem hrať druhé husle. Mal si na výber! Vybral si si Elizu. Tak mi už konečne daj pokoj!" Frankie nekričal. Ale jeho slová, tak tiché, že ich Gerard takmer nepočul, boli ostré sťa žiletka. Zabárali sa Geemu do srdca a zanechávali hlboké krvácajúce rany.
Frankie trpel. Trpel, keď musel hovoriť Geemu všetky tie zlé veci, ale už ďalej nevládal. Nevládal žiť z okamihov. Nevládal žiť v nádeji na lepšiu budúcnosť. Na budúcnosť s Gerardom. Musel žiť ďalej. Žiť inak. A Katie... Katie vyzerala byť ako dobrá cesta v jeho živote. Jediná správna vec, ktorú môže spraviť.
"Gee, už mi nevolaj. Prosím," zamrmlal napokon zlomeným hlasom. Po tvári mu opäť stekali potôčiky sĺz.
"Frankie... To nemôžeš myslieť vážne, láska." Bol to Gerardov posledný pokus. Vedel, že viac ich už mať nebude.
"Prestaň! Už stačí, rozumieš? Ja... Našiel som si niekoho iného, Gerard." Frankie skĺzol pohľadom k nervóznej Katie, sediacej pri stole a hľadiacej jeho smerom. Jemne sa na ňu usmial a ona mu úsmev oplatila. Cez tú diaľku nemohla vidieť jeho slzy bolesti. A tak to malo byť.
"Č-čože? Myslíš... Frankie, myslíš to vážne?" Gerardove srdce sa v tej chvíli roztrieštilo na milión malých úlomkov. Bolelo to. Tak veľmi!
Frankie sa rýchlo otočil Katie chrbtom a zúrivo prikývol. "Áno, myslím! Nie si jediný na svete, jasné? Ty máš Elizu! A ja mám právo si niekoho nájsť. Nerozhoduješ za mňa, nevlastníš ma!"
Gerard chvíľu mlčal. "Povedz mi len jednu vec, Frankie. Ty už ma nemiluješ?"
Frank sa zhlboka nadýchol a pevne privrel viečka očí k sebe. Chystal sa spraviť tú najťažšiu a pritom tú najlepšiu vec, akú mohol v tej chvíli spraviť. Chystal sa klamať. Pre nich, pre ich zlomené srdcia, pre lepšiu budúcnosť. Pre Katie a Elizu. "Nie, Gerard. Nemilujem ťa."
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Nii Nii | 30. srpna 2007 v 9:23 | Reagovat

to je tak smutný :'( ale nádherně napsaný

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama