Demolition Lovers 9

30. července 2007 v 15:00 | Anaj , Cecily |  Kapitola 9
DEMOLITION LOVERS 9
As lead rains, will pass on through our phantoms
Forever, forever
Like scarecrows that fuel this flame we're burning
Forever, and ever
Know how much I want to show you you're the only one
Like a bed of roses there's a dozen reasons in this gun

Frankie unavene rozlepil oči, obzerajúc sa okolo seba. Toto nebola jeho izba. A rozhodne nie ani jeho posteľ. Zmätene sa posadil a srdce sa mu na sekundu zastavilo, keď vedľa seba zbadal spiacu Katie. Spiacu nahú Kattie. Čo som to zas sakra vyviedol? Hlava sa mu šla od bolesti rozskočiť. Večer boli s Katie opäť v bare. V tom istom, v ktorom sa po prvý krát stretli. A Frankie pil. Veľmi veľa pil. Mohlo za to snáď to šokujúce zistenie, ktoré ho dohnalo deň predtým. To, pred ktorým tak dlho a namáhavo utekal. Skrýval sa pred ním. Uzavieral svoje srdce a myseľ. Neúspešne. V nestráženej chvíli ho chytilo a on zbadal tú hrozivú pravdu. Nikdy Gerarda vo svojom srdci nezabije. Nedokáže to. Bude tam mať svoje čestné miesto navždy. Až do konca. A nič to nedokáže zmeniť. O to menej Katie.
A to bol dôvod, prečo tak veľa pil. Katie na neho totiž naliehala. Čakala istotu. Čakala lásku. Čakala, kedy jej Frankie otvorí svoje srdce tak, ako ho otvorila ona jemu. Čakala márne.. Ale alkohol bol pre nich oboch spasením. Jej dodal istotu a jemu... jeho ovládol.
Frankie vstal z postele a náhlivo si začal obliekať svoje veci, pohádzané po zemi. Potreboval z tej izby vypadnúť. Utriediť si myšlienky. Zmieriť sa s tým. S tým, že odteraz bude musieť klamať. Pretvarovať sa. Rovnako ako Gerard pri Elize. Ach, prečo sakra na neho stále myslím?! Pomyslel si nahnevane sám na seba a potriasol hlavou, aby z nej vyhnal všetky dotieravé myšlienky.
Rýchlo si kľakol na kolená a hľadal na zemi svoj posledný kúsok oblečenia. Džínsy. Kde len mohli...? Nevyslovená otázka bola o pár sekúnd zodpovedaná. Frankie totiž za sebou započul tiché vibrácie svojho mobilu. Mobilu, ktorý mal v rifliach. Rýchlo sa k nim natiahol a spolu s nimi vybehol z Katienej izby. Nechcel ju zobudiť. Priveľmi sa bál toho, čo bude nasledovať po jej prebudení.
Stojac na chodbe sa konečne pozrel na displej svojho telefónu. A po dlhom čase na ňom znova uvidel to meno. To hlúpe prekliate, toľko nenávidené aj milované, meno. Gerard s tým hlúpym srdiečkom. Prečo ho ešte nevymazal? Nahnevane prijal prichádzajúci hovor. "Povedal som ti, aby si mi už nevolal! Čo to nechápeš?!" Prečo to Gerard robil všetko takým ťažkým? Prečo to jednoducho nemohol prijať tak, ako to bolo a vykašľať sa na to? Prečo bol tak zasrane hlúpy?
"Frank-"
"Už ma nebaví ti to stále dokola opakovať. Ja nemám záujem, jasné?"
"Ale-"
"Prestaň zo seba robiť hlupáka! Nič iné totiž týmito hovormi nedosiahneš, len že si o tebe-"
"Ja len-"
"A neprerušuj ma, keď hovorím!" Všetok smútok a sebazapieranie sa dralo na povrch a Frankie si potreboval na niekom uľaviť. Zvaliť všetku vinu na neho, aby sa on sám mohol cítiť úplne čistý.
"Frankie!" Gerardov hlas znel takmer hystericky. Tak, ako ho ešte Frankie nikdy nepočul. Možno preto ostal naozaj ticho. "Umieram, Frankie. Mám sotva tri mesiace." Gerardovi sa zlomil hlas. Do očí mu vhŕkli slzy a on sa ich konečne nesnažil potlačiť. Rozplakal sa. Z číreho zúfalstva a hnevu.
"Č-čože?" Frank bezvládne skĺzol na zem. Ruka, v ktorej držal mobil sa mu nekontrolovateľne roztriasla a jeho srdce prestalo biť. Prestalo mať dôvod biť.
"Našli mi nádor na mozgu. Zomriem. Skôr či neskôr. A ja..." Gerard sa na chvíľu odmlčal, hľadajúc odvahu a silu na pokračovanie. "... Potrebujem ťa pri sebe, Frankie. Vezmi ma niekam ďaleko. Prosím."
Frank bol v šoku. Nedokázal si to pripustiť. Nemohol uveriť tomu, že jeho jediná láska, jeho najlepší priateľ, časť jeho života, zomrie. A že je to tak veľmi nezvratné! Že je to vec, ktorú nemožno obkecať. Nie je to ako päťka z odpovede v škole alebo šikana alebo rozvod rodičov. Že je to niečo omnoho väčšie a závažnejšie. A tak veľmi neuveriteľné! "Ja... prídem, Gee. Pôjdeme spolu preč. Ak je to to, čo skutočne chceš... Splním ti to."
"Príď rýchlo, Frankie," zašepkal Gerard zlomene, chúliac sa v kresle, v ktorom sedel.
Frank so stiahnutým hrdlom prikývol. Až potom si uvedomil, že ho vlastne Gee nevidí a tak sa pokúsil odpovedať slovami. "Áno. Už idem... Láska."
"Frankie?" Gerard sa ozval vo chvíli, kedy už Frank držal prst na červenom tlačidle. No ešte ho započul. Čakajúc na pokračovanie vety si pritiahol mobil späť k uchu. "Nemusíš to hovoriť. Viem, že máš niekoho iného."
Frank prudko pokrútil hlavou. Vedel, že raz sa mu jeho klamstvá vrátia späť. Ale možno nečakal, že tak skoro. "Nie, nie, Gee. Ja.. Milujem len teba. A vždy budem." Možno keby sa Frankie lepšie započúval do diania na druhej strane hovoru, a nebol by tak veľmi zabraný do vlastných myšlienok, započul by Gerardov šťastný povzdych. Prvý, po tak dlhej dobe.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama